09. सिकतासेतु: – Textbook Solutions

प्रश्न.1. अधोलिखिताना प्रश्नानाम् उत्तराणि संस्कृतभाषया लिखत
(क) अनधीतः तपोदत्त के: गर्हितोऽभवत्?
उत्तरम्- अनधीत: तपोदत्त कुटुम्बिभिः मित्रैश्च गर्हितोऽभवत्।

(ख) तपोदत्तः केन प्रकारेण विद्यामवाप्तुं प्रवृत्तोऽभवत्?
उत्तरम्- तपोदत्तः तपोभिरेव विद्यामवाप्तु प्रवृत्तोऽभवत्।

(ग) तपोदत्तः पुरुषस्य कां चेष्टा दृष्ट्वा अहसत्?
उत्तरम्- तपोदत्तः पुरुष सिकताभिः नद्या सेतुनिर्माण प्रयास कुर्वाण दृष्ट्वाअहसत्।

(घ) तपोमात्रेण विद्यां प्राप्तुं तस्य प्रयासः कीदृशः कथितः?
उत्तरम्- तपोमात्रेण विद्या प्राप्तु तस्य प्रयासः सिकताभिः।

(ङ) अन्ते तपोदत्तः विद्याग्रहणाय कुत्र गतः?
उत्तरम्- अन्ते तपोदत्तः विद्याग्रहणाय गुरुकुलं गतः।

प्रश्न.2. भिन्नवर्गीय पदं चिनुत –
यथा- अधिरोदम्, गन्तुम, सेतुम्, निर्मातुम्।
(क) निः श्वस्य, चिन्तय, विमृश्य, उपेत्य।
उत्तरम्- चिन्तय।

(ख) विश्वसिमि, पश्यामि, करिष्यामि, अभिलषामि।
उत्तरम्- करिष्यामि।

(ग) तपोभिः दुर्बुद्धिः, सिकताभिः, कुटुम्बिभिः।
उत्तरम्- दुर्बुद्धिः ।

प्रश्न.3. (क) रेखाङ्कितानि सर्वनामपदानि कस्मैं प्रयुक्तानि?
(i) अल अलमल 
तव श्रमेण।
उत्तरम्- 
पुरुषाय।

(ii) न अह सोपानमागैरट्टमधिरोढुं विश्वसिमि।
उत्तरम्- पुरुषाय।

(iii) चिन्तितं भवता न वा?
उत्तरम्- पुरुषाय।

(iv) गुरुगृहं गत्वैव विद्याभ्यासो मया करणीयः।
उत्तरम्- तपोदत्ताय।

(v) भवद्भिः उन्मीलितं मे नयनयुगलम्।
उत्तरम्- तपोदत्ताय।

(ख) अधोलिखितानि कथनानि कः कं प्रति कथयति? 


उत्तरम्-


प्रश्न.4. स्थूलपदान्याधिकृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत –
(क) तपादत्तः तपर्यया विद्यामवाप्तुं प्रवृत्तोऽसि।
उत्तरम्- तपादत्तः केन विधिना विद्यामवाप्तुं पृवृत्तोऽस्ति?

(ख) तपोदत्तः कुटुम्बिभिः मित्रै गर्हितः अभव्।
उत्तरम्- क: कुटुम्बिभिः मित्रै गर्हितः अभव्?

(ग) पुरुषः नद्यां सिकताभिः सेतं निर्मातुं प्रयतते।
उत्तरम्- पुरुषः कुत्र सिकताभिः सेतं निर्मातु प्रयतते?

(घ) तपोदत्तः अक्षरज्ञानं विनैव वैदुष्यमवाप्तुम् अभिलषति?
उत्तरम्- तपोदत्तः कम् विनैव वैदुष्यमवाप्तुं अभिलषति?

(ङ) तपोदत्तः विद्याध्ययनाय गुरुकुलम् अगच्छत्।
उत्तरम्- तपोदत्तः किमर्थ गुरुकुलं अगच्छत्?

(च) गुरुगृहं गत्वैव विद्याभ्यास: करणीयः।
उत्तरम्- कुत्र गत्वैव विद्याभ्यास: करणीयः?

प्रश्न.5. उदाहरणमनुसृत्य अधोलिखित विग्रहपदाना समस्तपदानि लिखत –
विग्रहपदानि – समस्तपदानि
यथा – संकल्पस्य सातत्येन – संकल्पसातत्यन

(क) अक्षराणां ज्ञानम् – ______
(ख) सिकतायाः सेतुः – ______
(ग) पितुः चरणैः – ______
(घ) गुरोः गृहम् – ______
(ङ) विद्यायाः अभ्यासः – ______
उत्तरम्-
(क) अक्षराणां ज्ञानम् – अक्षरज्ञानम्
(ख) सिकतायाः सेतुः – सिकतासेतुः
(ग) पितुः चरणैः – पितृचरणैः
(घ) गुरोः गृहम् – गुरुगृहम्
(ङ) विद्यायाः अभ्यासः – विद्याभ्यास:

प्रश्न.6. उदाहरणमनुसृत्य अधोलिखितानां समस्तपदानां विग्रह कुरुत –
समस्तपदानि – विग्रह
यथा – नयनयुगलम् – ______

(क) जलप्रवाहे – ______
(ख) तपश्चर्यया – ______
(ग) जलोच्छलनध्वनिः – ______
(घ) सेतुनिर्माणप्रयासः – ______
उत्तरम्-
(क) जलप्रवाहे – जलस्य प्रवाहे
(ख) तपश्चर्यया – तपस्यः चर्यया
(ग) जलोच्छलनध्वनिः – जलोच्छलनस्य ध्वनिः
(घ) सेतुनिर्माणप्रयासः – सेतुनिर्माणस्य प्रयासः।

प्रश्न.7. उदारहणमनुसृत्य साकोष्ठकात् पदम् आदाय नूतन वाक्यद्वयं रचयत –
(क) यथा-अलं चिन्तया। (‘अलम्’ योगे तृतीया)
 ______  ______(भय)
 ______  ______(कोलाहल)

उत्तरम्-
अलं – भयेन।
अलं – कोलाहलेन।

(ख) यथा- माम् अनु स गच्छति (‘अनु’ योगे द्वितीया)
 ______  ______(गृह)
______  ______ (पर्वत)
उत्तरम्-
माम् अनु गृहं गच्छति। .
माम् अनु पर्वत् गच्छति।

(ग) यथा- अक्षरज्ञानं विनैव वैदुष्यं प्राप्तुमभिलषसि। (“विना’ योगे द्वितीया)
______  ______ (परिश्रम)
______  ______ (अभ्यास)

उत्तरम्-
परिश्रमं विनैव वैदुष्यं प्राप्तुमभिलषसि।
अभ्यास विनैव वैदुष्यं प्राप्तुमभिलषसि।

(घ) यथा- संध्यां यावत् गृहमुपैति (‘यावत्’ योग द्वितीया)
______  ______ (मास)

______  ______ (वर्ष)
उत्तरम्-
मासं यावत् गृहं उपैति।
वर्षं यावत् गृहं उपैतिः

8. लौहतुला – Textbook Solutions

प्रश्न 1: एकपदेन उत्तरं लिखत
(क) वणिक्पुत्रस्य किं नाम आसीत्?
(ख) तुला कैः भक्षिता आसीत्?
(ग) तुला कीदृशी आसीत्?
(घ) पुत्रः केन हृतः इति जीर्णधनः वदति?
(ङ) विवदमानौ तौ द्वावपि कुत्र गतौ?
उत्तर:
(क) धनदेवः
(ख) मूषकैः
(ग) लौहघटिता
(घ) श्येनेन
(ङ) राजकुलम् 

प्रश्न 2: अधोलिखितानां प्रश्नानाम् उत्तराणि संस्कृतभाषया लिखत
(क) देशान्तरं गन्तुमिच्छन् वणिक्पुत्रः किं व्यचिन्तयत्?
(ख) स्वतुला याचमानं जीर्णधनं श्रेष्ठी किम् अकथयत्?
(ग) जीर्णधनः गिरिगुहाद्वारं कया आच्छाद्य गृहमागतः?
(घ) स्नानानन्तरं पुत्रविषये पृष्टः वणिक्पुत्रः श्रेष्ठिनं किम् अवदत्?
(ङ) धर्माधिकारिणः जीर्णधनश्रेष्ठिनौ कथं तोषितवन्तः?
उत्तर:
 (क) देशान्तरं गन्तुमिच्छन् वणिक्पुत्रः व्यचिन्तयत् यत् यस्मिन् देशे स्ववीर्यतः भोगाः भुक्ताः तत्र विभवहीनः यः वसेत् सः पुरुषाधमः।
(ख) स्वतुला याचमानं जीर्णधनं श्रेष्ठी अकथयत् यत् तुला मूषकैः भक्षिता।
(ग) जीर्णधनः गिरिगुहाद्वारं बृहत्शिलया आच्छाद्य गृहम् आगतः।
(घ) स्नानानन्तरं पुत्रविषये पृष्टः वणिक्पुत्रः श्रेष्ठिनं अवदत् यत् नदीतटात् शिशुः श्येनेन हृतः।
(ङ) धर्माधिकारिणः जीर्णधनश्रेष्ठिनौ परस्परं संबोध्य तुला-शिशु-प्रदानेन तोषितवन्तः।

प्रश्न 3: स्थूलपदान्यधिकृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत
(क) जीर्णधनः विभवक्षयात् देशान्तरं गन्तुमिच्छन् व्यचिन्तयत्।
(ख) श्रेष्ठिनः शिशुः स्नानोपकरणमादाय अभ्यागतेन सह प्रस्थितः।
(ग) वणिक् गिरिगुहां बृहच्छिलया आच्छादितवान्।
(घ) सभ्यैः तौ परस्परं संबोध्य तुला-शिशु-प्रदानेन सन्तोषितौ।
उत्तर:
(क) कः विभवक्षयात् देशान्तरं गन्तुमिच्छन् व्यचिन्तयत्?
(ख) श्रेष्ठिनः शिशुः स्नानोपकरणमादाय केन सह प्रस्थितः?
(ग) वणिक् गिरिगुहां कया आच्छादितवान्।
(घ) सभ्यैः तौ परस्परं संबोध्य केन/कथम् सन्तोषितौ? 

प्रश्न 4: अधोलिखितानां श्लोकानाम् अपूर्णोऽन्वयः प्रदत्तः पाठमाधृत्य तं पूरयत
(क) यत्र देशे अथवा स्थाने …….. भोगाः भुक्ता ……….. विभवहीनः यः …….. स पुरुषाधमः।
(ख) राजन्! यत्र लौहसहस्रस्य …….. मूषकाः …….. तत्र श्येनः ……..हरेत् अत्र संशयः न।
उत्तर:

(क) यत्र देशे अथवा स्थाने स्ववीर्यतः भोगाः भुक्ता तस्मिन् विभवहीनः यः वसेत् स पुरुषाधमः।
(ख) राजन्! यत्र लौहसहस्रस्य तुलां मूषकाः खादन्ति तत्र श्येनः बालकः हरेत् अत्र संशयः न।

प्रश्न 5: तत्पदं रेखाङ्कितं कुरुत यत्र
(क) ल्यप् प्रत्ययः नास्ति
विहस्य, लौहसहस्रस्य, संबोध्य, आदाय

(ख) यत्र द्वितीया विभक्तिः नास्ति
श्रेष्ठिनम्, स्नानोपकरणम्, सत्त्वरम्, कार्यकारणम्

(ग) यत्र षष्ठी विभक्तिः नास्ति
पश्यतः, स्ववीर्यतः, श्रेष्ठिनः सभ्यानाम्
उत्तर:

(क) लोहसहस्रस्य
(ख) सत्त्वरम्
(ग) स्ववीर्यतः

प्रश्न 6: सन्धिना सन्धिविच्छेदेन वा रिक्तस्थानानि पूरयत

उत्तर:



प्रश्न 7: समस्तपदं विग्रहं वा लिखत

उत्तर: 
विग्रहः — समस्तपदम्
(क) स्नानस्य उपकरणम् — स्नानोपकरणम्
(ख) गिरेः गुहायाम् — गिरिगुहायाम्
(ग) धर्मस्य अधिकारी — धर्माधिकारी
(घ) विभवैः हीनाः — विभवहीनाः

प्रश्न 8: यथापेक्षम् अधोलिखितानां शब्दानां सहायतया “लौहतुला” इति कथायाः सारांशं संस्कृतभाषया

उत्तर:
 जीर्णधनः नाम वणिक्पुत्रः धनाभावात् देशान्तरं गन्तुम् इच्छति स्म। सः स्वलौहतुला श्रेष्ठिनः गृहे निक्षेप भूतां कृत्वा प्रस्थितः। स्वपुरम् पुनः आगत्य सः श्रेष्ठिनं लौहतुलां दातुम् अकथयत्। लौहतुला मूषकैः भक्षिता इति ज्ञात्वा सः श्रेष्ठिनः पुत्रं आदाय स्नानार्थं गतः। गिरिगुहायां च तम् शिशुम् प्रक्षिप्य गृहम् आगतः। कथितः च यत् शिशुः श्येनेन हृतः। कलहं कुर्वन्तौ उभौ राजकुलं गतौ। वृत्तान्तं ज्ञात्वा धर्माधिकारिभिः तौ तुला-शिशु-प्रदानेन सन्तोषितौ।

06. भ्रान्तो बाल: – Textbook Solutions

Q.1. अधोलिखितानां प्रश्नानाम् उत्तराणि संस्कृतभाषया लिखत-
(क) बालः कदा क्रीडितुं निर्जगाम?
(ख) बालस्य मित्राणि किमर्थं त्वरमाणा बभूवुः?
(ग) मधुकरः बालकस्य आह्वानं केन कारणेन न अमन्यत?
(घ) बालकेः कीदृशं चटकम् अपश्यत्?
(ङ) बालकः चटकाय क्रीडनार्थं कीदृशं लोभं दत्तवान् ?
(च) खिन्नः बालकः श्वानं किम् अकथयत्?
(छ) विनितमनोरथः बालः किम् अचिन्तयत्?
उत्तरम्-

(क) बालः विद्यालयगमनवेलायां क्रीडितुं निर्जगाम।
(ख) बालस्य मित्राणि विद्यालयगमनाय त्वरमाणा बभूवुः।
(ग) मधुकरः मधुग्रहणे व्यस्तः आसीत्। अतः सः बालकस्य आह्वान ना अमन्यत ।
(घ) बालकः तृणम् आददानं चटकम् अपश्यत्।
(ङ) बालकः क्रीडनार्थं चटकाय स्वादुभोज्यानां लोभं दत्तवान्।
(च) खिन्नः बालकः श्वानम् अकथयत्-त्वं मे क्रीडा सहायः असि।(छ) सः अचिन्तयत् यत् अहम् एव अलसः। सर्वे प्राणिनः कार्येषु व्यस्ताः सन्ति।

Q.2. निम्नलिखितस्य श्लोकस्य भावार्थं हिन्दीभाषया आङ्ग्लभाषया वा लिखत-
यो मां पुत्रप्रीत्या पोषयति स्वामिनो गृहे तस्य।
रक्षानियोगकरणान्न मया भ्रष्टव्यमीषदपि।।
उत्तरम्-
सरलार्थ – ये पक्षी मनुष्य के पास नहीं जाते हैं। (अतः) वह बालक उदास हो गया। अतः मनुष्य के उचित मनोरंजन करने वाले को खोजता हूँ। इस प्रकार घूमकर दौड़ते हुए किसी कुत्ते को देखा। प्रसन्न होकर बालक ने उसे इस प्रकार कहा-अरे मनुष्यों के मित्र। इस गर्मी के समय में क्यों घूम रहे हो? छाया के कारण शीतल इस वृक्ष की जड़ के पास आश्रय ले लो। मैं भी तुम्हें खेल का उचित साथी मानता हूँ। कुत्ता कहने लगा-जो (व्यक्ति) मुझे पुत्र जैसे स्नेह से पुष्ट करता है, उस स्वामी के घर में रक्षा कार्य से जरा भी मुझे हटना नहीं चाहिए।

Q.3. स्थूलपदान्यधिकृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत-
(क) स्वादूनि भक्ष्यकवलानि ते दास्यामि।
(ख) चटकः स्वकर्मणि व्यग्रः आसीत्।
(ग) कुक्कुरः मानुषाणां मित्रम् अस्ति।
(घ) स महती वैदुषर्षी लब्धवान्
(ङ) रक्षानियोगकरणात् मया न भ्रष्टव्यम् इति।
उत्तरम्-:
(क) कानि भक्ष्यकवलानि ते दास्यामि?
(ख) चटकः कस्मिन् व्यग्रः आसीत् ?
(ग) कुक्कुरः केषां मित्रम् अस्ति?
(घ) स कां लब्धवान् ?
(ङ) कस्मात् मया न भ्रष्टव्यम् इति?

Q.4. “एतेभ्यः नमः” इति उदाहरणमनुसृत्य नमः इत्यस्य योगे चतुर्थी विभक्तेः प्रयोगं कृत्वा पञ्चवाक्यानि रचयत।
उत्तरम्-

(क) शिवाय नमः।
(ख) इन्द्राय नमः ।
(ग) सूर्याय नमः।
(घ) विष्णवे नमः।
(ङ) प्रजापतये नमः।

Q.5. ‘क’ स्तम्भे समस्तपदानि ‘ख’ स्तम्भे च तेषां विग्रहः दत्तानि, तानि यथासमक्षं लिखत-‘क’ स्तम्भ‘ख’ स्तम्भ (क) दृष्टिपथम्। (1) पुष्पाणाम् उद्यानम् (ख) पुस्तकदासाः। (2) विद्यायाः वर्तनी (ग) विद्याव्यसनी। (3) दृष्टेः पन्थाः (घ) पुष्पोद्यानम्।  (4) पुस्तकानां दासाः।

उत्तरम्-‘क’ स्तम्भ‘ख’ स्तम्भ (क) दृष्टिपथम्। (1) दृष्टेः पन्थाः (ख) पुस्तकदासाः।  (2) पुस्तकानां दासाः (ग) विद्याव्यसनी।  (3) विद्यायाः व्यसनी (घ) पुष्पोद्यानम्। (4) पुष्पाणाम् उद्यानम्।


Q.6. (क) अधोलिखितेषु पदयुग्मेषु एक विशेष्यपदम् अपरञ्च विशेषणपदम्। विशेषणपदम् विशेष्यपदं च पृथक-पृथक चित्वा लिखत-
विशेषणम्वि            शेष्यम्
(i) खिन्नः बालः    –    ______ 
(ii) पलायमानं श्वानम्    –    ______
(iii) प्रीतः बालकः    –    _______
(iv) स्वादूनि भक्ष्यकवलानि    –    _______
(v) त्वरमाणाः वयस्याः    –    ________
उत्तरम्-
विशेषणम्    –    विशेष्यम्
(i) खिन्नः    –    बालः
(ii) पलायमानम्    –    श्वानम्
(iii) प्रीतः    –    बाल:
(iv) स्वादूनि    –    भक्ष्यकवलानि
(v) त्वरमाणाः    –    वयस्याः ।

(ख) कोष्ठकगतेषु पदेषु सप्तमीविभक्तेः प्रयोगं कृत्वा रिक्तस्थानपूर्तिं कुरुत-
(i) बालः _______क्रीडितुं निर्जगाम। (पाठशालागमनवेला)
(ii) _______जगति प्रत्येकं स्वकृत्ये निमग्नो भवति। (इदम)
(ii) खगः _______नीडं करोति। (शाखा)
(iv) _______किमर्थं पर्यटसि? (निदाघदिवस)
(v) अस्मिन् _______हिमालयः उच्चतम्ः। (नग)
(vi) _______ हिमालयः उच्चतमः।।
उत्तरम्-
(i) बालः पाठशालागमनवेलायां क्रीडितुं निर्जगाम।
(ii) अस्मिन् जगति प्रत्येकं स्वकृत्ये निमग्नो भवति
(iii) खगः शाखायां नीडं करोति।
(iv) अस्मिन् निदाघदिवसे किमर्थ पर्यटसि।
(v) नगेषु हिमालयः उच्चतमः।।

05. सूक्तिमौक्तिकम् – Textbook Solutions

Q.1. अधोलिखितप्रश्नानाम् उत्तराणि संस्कृतभाषया लिखत-
(क) यत्नेन किं रक्षेत् वित्तं वृत्तं वा?
(ख) अस्माभिः (किं न समाचरेत) कीदृशम् आचरणं न कर्त्तव्यम् ?
(ग) जन्तवः केन विधिना तुष्यन्ति?
(घ) पुरुषैः किमर्थं प्रयत्नः कर्तव्यः?
(ङ) सज्जनानां मैत्री कीदृशी भवति?
(च) सरोवराणां हानिः कदा भवति?
(छ) नद्याः जलं कदा अपेयं भवति?
उत्तरम्-

(क) यत्नेन वृत्तं रक्षेत्।
(ख) आत्मनः प्रतिकूलानि अस्माभिः न आचरितव्यानि।
(ग) जन्तवः प्रियवाक्यप्रदानेन तुष्यन्ति।
(घ) पुरुषैः गुणेषु प्रयत्नः कर्तव्यः।
(ङ) सज्जनानां मैत्री दिनस्य परार्द्धछाया इव भवति।
(च)सरोवराणां हानिः हंसविप्रयोगेण भवति।
(छ) समुद्रम् आसाद्य नद्याः जलम् अपेयं भवति।

Q.2. ‘क’ स्तम्भे विशेषणानि ‘ख’ स्तम्भे च विशेष्याणि दत्तानि, तानि यथोचितं योजयत-‘क’ स्तम्भे ‘ख’ स्तम्भः (क) आस्वाद्यतोयाः (1) खलानां मैत्री (ख) गुणयुक्तः (2) सज्जनानां मैत्री (ग) दिनस्य पूर्वार्द्धभिन्ना (3) नद्यः (घ) दिनस्य पराद्धभिन्ना (4) दरिद्रः।

उत्तरम्-‘क’ स्तम्भः‘ख’ स्तम्भः (क)’ आस्वाद्यतोयाः (1) नद्यः (ख) गुणयुक्तः (2) दरिद्रः (ग) दिनस्य पूर्वार्द्धभिन्ना। (3) खलानां मैत्री। (घ) दिनस्य परार्द्धभिन्ना  (4) सज्जनानां मैत्री।


Q.3. अधोलिखितयोः श्लोकद्वयोः आशयं हिन्दीभाषया आङ्ग्लभाषया वा लिखत-
(क) आरम्भगुर्वी क्षयिणी क्रमेण
लघ्वी पुरा वृद्धिमती च पश्चात् ।
दिनस्य पूर्वार्द्धपराद्धभिन्ना
छायेव मैत्री खलसज्जनानाम् ॥
(ख) प्रियवाक्यप्रदानेन सर्वे तुष्यन्ति जन्तवः।
तस्मात्तदेव वक्तव्यं वचने का दरिद्रता ॥
उत्तरम्- (क)
सरलार्थ- दुष्ट और सज्जन लोगों की मित्रता क्रमशः दिन के पूर्वार्द्ध और परार्द्ध की छाया की तरह प्रारम्भ – में विशाल तथा शनैः शनैः घटने वाली होती है और  आरम्भ में लघु तथा पश्चात् वृद्धि वाली होती है। भाव यह है कि जिस प्रकार दिन के पूर्वार्द्ध की छाया प्रारम्भ में विशाल तथा बाद मे घटती जाती है। उसी प्रकार दुष्ट लोगों की मित्रता प्रारम्भ में विशाल तथा अन्त में छोटी होती जाती है। इसके विपरीत सायं की छाया प्रारम्भ में लघु होती है तथा पश्चात् बढ़ती जाती है। इसी प्रकार सज्जन लोगों की मित्रता प्रारम्भ में लघु और बाद में प्रगाढ़ होती जाती है।
उत्तरम्- (ख)
सरलार्थ- सभी प्राणी मधुर वचनों के प्रदान से प्रसन्न होते हैं। अतः वैसा ही बोलना चाहिए। (मधुर) बोलने में कैसी कंजूसी?

Q.4. अधोलिखितपदपेभ्यः भिन्नप्रकृतिक पदं चित्वा लिखत-
(क) वक्तव्यम्, कर्तव्यम्, सर्वस्वम्, हन्तव्यम्।
(ख) यलेन, वचने, प्रियवाक्यप्रदानेन, मरालेन।
(ग) श्रूयताम्, अवधार्यताम्, धनवताम्, क्षम्यताम् ।
(घ) जन्तवः, नद्यः, विभूतयः, परितः।
उत्तरम्-
(क) सर्वस्वम्,
(ख) वचने,
(ग) धनवताम्
(घ) परितः।

Q.5. स्थूलपदान्यधिकृत्य प्रश्नवाक्यनिर्माणं कुरुत-
(क) वृत्ततः क्षीणः हतः भवति।
(ख) धर्मसर्वस्वं श्रुत्वा अवधार्यताम्।
(ग) वृक्षाः फलं न खादन्ति।
(घ) खलानाम् मैत्री आरम्भगुर्वी भवति।
उत्तरम्-

(क) कस्मात् क्षीणः हतः भवति।
(ख) किं श्रुत्वा अवधार्यताम्?
(ग) के फलानि न खादन्ति?
(घ) केषां मैत्री आरम्भगुर्वी भवति?

Q.6. अधोलिखितानि वाक्यानि लोट्लकारे परिवर्तयत-
यथा-  सः पाठं पठति।    = ________‌‌
(क) नद्यः आस्वाद्यतोयाः सन्ति।    = ________‌‌
(ख) सः सदैव प्रियवाक्यं वदति।    = ________‌‌
(ग) त्वं परेषां प्रतिकूलानि न समाचरसि।    = ________‌‌
(घ) ते वृत्तं यत्नेन संरक्षन्ति।    = ________‌‌
(ङ) अहम् परोपकाराय कार्य करोमि।    = ________‌‌
उत्तरम्-

(क) नद्यः आस्वाधतोयाः भवन्तु।
(ख) सः सदैव प्रियवाक्यं वदतु।
(ग) त्वं परेषां प्रतिकूलानि न समाचर ।
(घ) ते वृत्तं यत्नेन संरक्षन्तु।
(ङ) अहं परोपकाराय कार्य करवाणि ।

Q.7. उदाहरणमनुसृत्य कोष्ठकेषु दत्तेषु शब्देषु उचितां विभक्तिं प्रयुज्य रिक्तस्थानानि पूरयत-
यथा-तेषां मरालैः सह विप्रयोगः भवति। (मराल)
(क) _______ सह छात्रः शोधकार्यं करोति। (अध्यापक)
(ख) _______ सह पुत्रः आपणं गतवान्। (पित)
(ग) किं त्वम् _______सह मन्दिरं गच्छसि? (मुनि)
(घ) बालः _______ सह खेलितुं गच्छति। (मित्रम्)
उत्तर-

(क) अध्यापकेन सह छात्रः शोधकार्यं करोति।
(ख) पित्रा सह पुत्रः आपणं गतवान्।
(ग) किं त्वं मुनिना सह मन्दिरं गच्छसि?
(घ) बालः मित्रेण सह खेलितुं गच्छति।

04. कल्पतरु: – Textbook Solutions

प्रश्न.1. एकपदेन उत्तरं लिखत –
(क) जीमूतवाहनः कस्य पुत्रः अस्ति?
(ख) संसारेऽस्मिन् कः अनश्वरः भवति?
(ग) जीमूतवाहनः परोपकारैकफलसिद्धये कम् आराधयति?
(घ) जीमूतवाहनस्य सर्वभूतानुकम्पया सर्वत्र किं प्रथितम्?
(ङ) कल्पतरुः भुवि कानि अवर्ष?
उत्तरम्-

(क) जीमूतवाहनस्य
(ख) परोपकारः
(ग) कल्पपादपम्
(घ) यशः
(ङ) वसूनि

प्रश्न.2. अधोलिखितानां प्रश्नानाम् उत्तर: संस्कृतभाषया लिखित –
(क) कञ्चनपुरं नाम नगरं कुत्र विभाति स्म?
(ख) जीमूतवाहनः कीदृशः आसीत्?
(ग) कल्पतरोः वैशिष्ट्यमाकर्ण्य जीमूतवाहनः किम् अचिन्तयत्?
(घ) हितैषिणः मन्त्रिणः जीमूतवाहनं किम् उक्तवन्तः?
(ङ) जीमूतवाहनः कल्पतरुम् उपगम्य किम् उवाच?
उत्तरम्-

(क) कञ्चनपुर नाम नगर हिमवतः सानोपरि विभाति स्म।
(ख) जीमूतवाहनः महान् दानवीरः सर्वभूतानुकम्पी च आसीत्।
(ग) कल्पतरोः वैशिष्ट्यमाकर्ण्य जीमूतवाहनः अचिन्तयत् यत् “अहो! ईदृशम् अमरपादपं प्राप्यापि पूर्वैः पुरुषैअस्माकं तादृशं फलं किमपि न प्राप्तम्। किन्तु केवलं कैश्चिदेव कृपणैः कश्चिदपि अर्थः अर्थितः। तदहमस्मात् कल्पतरोः अभीष्टं साधयामि” इति।
(घ) हितैषिणः मन्त्रिणः जीमूतवाहनं उक्तवन्त:-“युवराज! योऽयं सर्वकामदः कल्पतरुः तवोद्याने तिष्ठति स तव सदा पुज्यः। अस्मिन् अनुकूले स्थिते सति शक्रोऽपि अस्मान् बाधितुं न शक्नुयात्।”
(ङ) जीमूतवाहन: कल्पतरुम् उपगम्य उवाच-“देव! त्वया अस्मत्पूर्वेषाम् अभीष्टाः कामाः पूरिताः तन्ममैक कामं पूरय। यथापृथिवीम् अदरिद्राम् पश्यामि तथा करोतु देव” इति।

प्रश्न.3.अधोलिखितवाक्येषु स्थूलपदानि कस्मै प्रयुक्तानि?
(क) तस्य सानोरुपरि विभाति कञ्चनपुरं नाम नगरम्।
(ख) राजा सम्प्राप्तयौवनं तं यौवराज्ये अभिषिक्तवान्?
(ग) अयं तव सदा पूज्यः।
(घ) तात! त्वं तु जानासि यत् धनं वीचिवच्चञ्चलम्।

उत्तरम्-
(क) हिमवते (हिमालयाय)
(ख) राजपुत्राय (जीमूतवाहनाय)
(ग) कल्पतरवे
(घ) पित्रे (जीमूतकेतवे राज्ञे)

प्रश्न.4. अधोलिखितानां पदानां पर्यायपदं पाठात् चित्वा लिखत –
(क) पर्वतः – ______
(ख) भूपतिः – ______
(ग) इन्द्रः – ______
(घ) धनम् – ______
(ङ) इच्छितम् – ______
(च) समीपम् – ______
(छ) धरित्रीम् – ______
(ज) कल्याणम् – ______
(झ) वाणी – ______
(ज) वृक्षः – ______
उत्तरम्-

(क) पर्वतः – नगेन्द्रः
(ख) भूपतिः – राजा
(ग) इन्द्रः – शक्रः
(घ) धनम् – अर्थः
(ङ) इच्छितम् – अभीष्टम्/अर्थितः
(च) समीपम् – अन्तिकम्
(छ) धरित्रीम् – पृथ्वीम्
(ज) कल्याणम् – स्वस्ति/सुखम्
(झ) वाणी – वाक
(ञ) वृक्षः – तरुः

प्रश्न 5. ‘क’ स्तम्भे विशेषणानि ‘ख’ स्तम्भे च विशेष्याणि दत्तानि। तानि समुचित योजयत –

उत्तरम्



प्रश्न.6. स्थूलपदान्यधिकृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत –
(क) 
तरोः कृपया सः पुत्रम् अप्राप्नोत्।
(ख) 
सः कल्पतरवे न्यवेदयत्।
(ग) 
धनवृष्ट्या कोऽपि दरिद्रः नातिष्ठत्।
(घ) कल्पतरुः 
पृथिव्यां धनानि अवर्षत्।
(ङ) 
जीवानुकम्पया जीमूतवाहनस्य यशः प्रासरत्।
उत्तरम्-
(क) कस्य
(ख) कस्मै
(ग) कया
(घ) कस्याम्
(ङ) कया

प्रश्न.7.(अ) “स्वस्ति तुभ्यम्” स्वस्ति शब्दस्य योगे चतुर्थी विभक्तिः भवति। इत्यनेन नियमेन अत्र चतुर्थी विभक्तिः
प्रयुक्ता एवमेव (कोष्ठकगतेषु पदेषु) चतुर्थी विभक्तिं प्रयुज्य रिक्तस्थानानि पूरयत –
(क) स्वस्ति ______ (राजा)
(ख) स्वस्ति ______ (प्रजा)
(ग) स्वस्ति ______ (छात्र)
(घ) स्वस्ति ______ (सर्वजन)
उत्तरम्-

(क) राज्ञे।
(ख) प्रजाभ्यः प्रजाये।
(ग) छात्राय/छात्रेभ्यः।
(घ) सर्वजनेभ्यः ।

(आ) कोष्ठकगतेषु पदेषु षष्ठी विभक्तिं प्रयुज्य रिक्तस्थानानि पूरयत –
(क) तस्य ______ उद्याने कल्पतरुः आसीत्। (गृह)
(ख) सः ______ अन्तिकम् अगच्छत्।
(ग)  ______ सर्वत्र यशः प्रथितम् (जीमूतवाहन)
(घ) अयं ______ ” तरु:?(किम्)
उत्तरम्-
(क) गृहस्य
(ख) पितुः
(ग) जीमूतवाहनस्य
(घ) कस्य

03. गोदोहनम् – Textbook Solutions

प्रश्न.1.एकपदेन उत्तरं लिखत –
(क) मल्लिका पूजार्थं सखीभिः सह कुत्र गच्छति स्म?
(ख) उमायाः पितामहेन कति सेटकमितं दुग्धम् अपेक्ष्यते स्म?
(ग) कुम्भकारः घटान् किमर्थ रचयति?
(घ) कानि चन्दनस्य जिह्वालोलुपतां वर्धन्ते स्म?
(ङ) नन्दिन्याः पादप्रहारैः कः रक्तरञ्जितः अभवत्?

उत्तरम्-
(क) काशीविश्वनाथमन्दिरम्
(ख) त्रिशत/त्रिशतम्
(ग) जीविकाहेतोः
(घ) मोदकानि
(छ) चन्दनः

प्रश्न.2. पूर्णवाक्येन उत्तरं लिखत –
(क) मल्लिका चन्दनश्च मासपर्यन्तं धेनोः कथम् अकुरुताम्?
(ख) कालः कस्य रसं पिबति?
(ग) घटमूल्यार्थं यदा मल्लिका स्वाभूषणं दातुं प्रयतते तदा कुम्भकारः किं वदति?
(घ) मल्लिकया किं दृष्ट्वा धेनो: ताडनस्य वास्तविक कारणं ज्ञातम्?
(ङ) मासपर्यन्तं धेनोः अदोहनस्य किं कारणमासीत्?

उत्तरम्-
(क) मल्लिका चन्दनश्च मासपर्यन्तं धेनु घासादिकं गडादिकं च भोजयतः। कदाचित् विषाणयोः तैलं लेपयतः तिलक धारयतः रात्रौ नीराजनेनापि तोषयतः।
(ख) कालः क्षिप्रमक्रियमाणस्य आदानस्य प्रदानस्य कर्तव्यस्य च कर्मणः रसं पिबति।
(ग) पुत्रिके। नाह पापकर्म करोमि। कथमपि नेच्छामि त्वाम् आभूषणविहीनां कर्तुम्। नयतु यथाभिलषितान् घटान्। दुग्धं विक्रीय एव घटमूल्यम् ददातु।
(घ) मल्लिकया दुग्धहीनताम् दृष्ट्वा धेनोः ताडनस्य वास्तविकं कारणं ज्ञातम्।
(ङ) मासपर्यन्तं धेनोः अदोहनस्य ग्रामप्रमुखस्य गृहे त्रिशत सेटकमितं दुग्धप्रदानस्य लोभः कारणमासीत्।

प्रश्न.3. रेखाङ्कितपदानि आधृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत –
(क) मल्लिका 
सखीभिः सह धर्मयात्रायै गच्छति स्म।
(ख) चन्दनः दुग्धदोहनं कृत्वा एव 
स्वप्रातराशस्य प्रबन्धम् अकरोत्।
(ग) 
मोदकानि पूजानिमित्तानि रचितानि आसन्।
(घ) मल्लिका स्वपतिं 
चतुरतमं मन्यते।
(ङ) 
नन्दिनी पादाभ्यां ताडयित्वा चन्दनं रक्तरञ्जितं करोति।
उत्तरम्-
(क) मल्लिका काभिः सह धर्मयात्रायै गच्छति स्म?
(ख) चन्दनः दुग्धदोहनं कृत्वा एव कस्य प्रबन्धम् अकरोत्?
(ग) कानि पूजानिमित्तानि रचितानि आसन्? ।
(घ) मल्लिका स्वपति कीदृशम् मन्यते?
(ङ) का पादाभ्यां ताडयित्वा चन्दनं रक्तरञ्जितं करोति?

प्रश्न.4. मञ्जूषायाः सहायतया भावार्थे रिक्तस्थानानि पूरयत –
गृहव्यवस्थायै, उत्पादयेत्, समर्थकः, धर्मयात्रायाः, मङ्गलकामनाम्, कल्याणकारिणः।
यदा चन्दनः स्वपल्या काशीविश्वनाथं प्रति ______ विषये जानाति तदा सः क्रोधितः न भवति यत तस्याः पत्नी तं  ______ कथयित्वा सखीभिः सह भ्रमणाय गच्छति अपि तु तस्याः यात्रायाः कृते ______ कुर्वन् कथयति यत् तव मार्गाः शिवाः अर्थात् ______ भवन्तु। मार्गे काचिदपि बाधाः तव कृते समस्यां न ______। एतेन सिध्यति यत् चन्दनः नारीस्वतन्त्रतायाः ______ आसीत्।
उत्तरम्-
क्रमश:- धर्मयात्रायाः
गृहव्यवस्थाये
मङ्गलकामनाम्
कल्याणकारिणः
उत्पादयेत्
समर्थकः।

प्रश्न.5. घटनाक्रमानुसारं लिखत –
(क) सा सखीभिः सह तीर्थयात्रायै काशीविश्वनाथमन्दिरं प्रति गच्छति।
(ख) उभौ नन्दिन्याः सर्वविधपरिचर्या कुरुतः।
(ग) उमा मासान्ते उत्सवार्थं दुग्धस्य आवश्यकताविषये चन्दनं सूचयति।
(घ) मल्लिका पूजार्थ मोदकानि रचयति।
(ङ) उत्सवदिने यदा दोग्धुं प्रयत्नं करोति तदा नन्दिनी पादेन प्रहरति।
(च) कार्याणि समये करणीयानि इति चन्दनः नन्दिन्याः पादप्रहारेण अवगच्छति।
(छ) चन्दनः उत्सवसमये अधिकं प्राप्तुं मासपर्यन्तं दोहनं न करोति।
(ज) चन्दनस्य पत्नी तीर्थयात्रा समाप्य गृहं प्रत्यागच्छति।

उत्तरम्-
(क) मल्लिका पूजार्थं मोदकानि रचयति।
(ख) सा सखीभिः सह तीर्थयात्रायै काशीविश्वनाथमन्दिर प्रति गच्छति।
(ग) उमा मासान्ते उत्सवार्थं दुग्धस्य आवश्यकताविषये चन्दनं सूचयति।
(घ) चन्दनः उत्सवसमये अधिक प्राप्तुं मासपर्यन्तं दोहन न करोति।
(ङ) चन्दनस्य पत्नी तीर्थयात्रा समाप्य गृह प्रत्यागच्छति।
(च) उभौ नन्दिन्याः सर्वविधपरिचर्या कुरुतः।
(छ) उत्सवदिने यदा दोग्धुं प्रयत्नं करोति तदा नन्दिनी पादेन प्रहरति।
(ज) कार्याणि समये करणीयानि इति चन्दनः नन्दिन्याः पादप्रहारेण अवगच्छति।

प्रश्न.6. अधोलिखितानि वाक्यानि कः के प्रति कथयति इति प्रदत्तस्थाने लिखत –
उदाहरणम् – कः/का – कं/काम् स्वामिन् ।
प्रत्यागता अहम्। – आस्वादय प्रसादम्। – मल्लिका – चन्दनं प्रति
(क) धन्यवाद मातुल! याम्यधुना।
(ख) त्रिशतसेटकमितं दुग्धम्। शोभनम्। व्यवस्था भविष्यति।
(ग) मूल्यं तु दुग्धं विक्रीयैव दातुं शक्यते।
(घ) पुत्रिके! नाहं पापकर्म करोमि।
(ङ) देवि! मयापि ज्ञातं यदस्माभिः सर्वथानुचितं कृतम्।
उत्तर:

(क) उमा, चन्दनं प्रति
(ख) चन्दनः, उमा प्रति
(ग) चन्दनः, देवेशं प्रति
(घ) देवेशः, मल्लिका प्रति
(ङ) चन्दनः, मल्लिका प्रति।

प्रश्न.7. (अ) पाठस्य आधारेण प्रदत्तपदानां सन्धि/सन्धिच्छेदं वा कुरुत –
(क) शिवास्ते – ______ + ______
(ख) मनोहरः – ______ + ______
(ग) सप्ताहान्ते – ______ + ______
(घ) नेच्छामि – ______ + ______
(ङ) अत्युत्तमः – ______ + ______
उत्तर:

(क) शिवाः + ते
(ख) मनः + हरः
(ग) सप्ताह + अन्ते
(घ) न + इच्छामि
(ङ) अति + उत्तमः

(आ) पाठाधारेण अधोलिखितपदानां प्रकृति-प्रत्ययं च संयोज्य/विभज्य वा लिखत –
(क) करणीयम् – ______ + ______
(ख) वि + क्री + ल्यप् – ______
(ग) पठितम् – ______ + ______
(घ) ताडय् + क्त्वा – ______
(ङ) दोग्धुम् – ______ + ______
उत्तर:

(क) कृ + अनीयर्
(ख) विक्रीय
(ग) पठ् + क्त
(घ) ताडयित्वा
(छ) दुह + तुमुन्

02. स्वर्णकाक: – Textbook Solutions

प्रश्न.1. अधोलिखितानां प्रश्नानाम् उत्तराणि संस्कृतभाषया लिखत –
(क) निर्धनायाः वृद्धायाः दुहिता कीदृशी आसीत्?
(ख) बालिकया पूर्व कीदृशः काकः न दृष्टः आसीत्?
(ग) निधनायाः दुहिता मञ्जूषायां कानि अपश्यत?
(घ) बालिका किं दृष्ट्वा आश्चर्यचकिता जाता?
(ङ) गर्विता बालिका कीदृशं सोपानम् अयाचत् कीदृशं च प्राप्नोत्?
उत्तरम्-

(क) निर्धनायाः वृद्धायाः दुहिता विनम्रा मनोहरा च आसीत्।
(ख) बालिकया पूर्व एतादृशः स्वर्णपक्षः रजतचञ्चुः स्वर्णकाकः न दृष्टः आसीत्।
(ग) निर्धनायाः दुहिता मञ्जूषायां महाहाणि हीरकाणि अपश्यत्।
(घ) बालिका वृक्षस्य उपरि स्वर्णमयं प्रासादं दृष्ट्वा आश्चर्यचकिता जाता।
(ङ) गर्विता बालिका स्वर्णमय सोपानम् अयाचत् ताम्रमयं च प्राप्नोत्।

प्रश्न.2. (अ) अधोलिखितानां शब्दानां विलोमपदं पाठात् चित्वा लिखतशब्दाः विलोमपदानि –
शब्दाः – विलोमपदानि
(क) पश्चात् – ______
(ख) हसितुम् – ______
(ग) अधः – ______
(घ) श्वेतः – ______
(ङ) सूर्यास्त: – ______
(च) सुप्तः – ______
उत्तरम्-

(क) पश्चात् x पूर्वम्
(ख) हसितुम् x रोदितुम्
(ग) अधः x उपरि
(घ) श्वेतः x कृष्णः
(ङ) सूर्यास्त: x सूर्योदयः
(च) सुप्तः x प्रबुद्धः

(आ) सन्धिं कुरुत –
(क) नि + अवसत् – ______
(ख) सूर्य + उदयः – ______
(ग) वृक्षस्य + उपरि – ______
(घ) हि + अकारयत् – ______
(ङ) च + एकाकिनी – ______
(च) इति + उक्त्वा – ______
(छ) प्रति + अवदत् – ______
(ज) प्र + उक्तम् – ______
(झ) अत्र + एव – ______
(ञ) तत्र + उपस्थिता – ______
(ट) यथा + इच्छम् – ______
उत्तरम्-
(क) नि + अवसत् – न्यवसत्
(ख) सूर्य + उदयः – सूर्योदयः
(ग) वृक्षस्य + उपरि – वृक्षस्योपरि
(घ) हि + अकारयत् – ह्यकारयत्
(ङ) च + एकाकिनी – चैकाकिनी
(च) इति + उक्त्वा – इत्युक्त्वा
(छ) प्रति + अवदत् – प्रत्यवदत्
(ज) प्र + उक्तम् – प्रोक्तम्
(झ) अत्र + एव – अत्रैव
(ञ) तत्र + उपस्थिता – तत्रोपस्थिता
(ट) यथा + इच्छम् – यथेच्छम्

प्रश्न.3. स्थूलपदान्यधिकृत्य प्रश्ननिर्माणं कुरुत –
(क) ग्रामे निर्थना स्वी अवसत्।
(ख) स्वर्णकाकं निवारयन्ती बालिका प्रार्थयत्।
(ग) सूर्योदयात् पूर्वमेव बालिका तत्रोपस्थिता।
(घ) बालिका निर्धनमातुः दुहिता आसीत्।
(ङ) लुब्धा वृद्धा स्वर्णकाकस्य रहस्यमभिज्ञातवती।

उत्तरम्-
(क) ग्रामे का अवसत्?
(ख) कं निवारयन्ती बालिका प्रार्थयत्?
(ग) कस्मात् पूर्वमेव बालिका तत्रोपस्थिता?
(घ) बालिका कस्याः दुहिता आसीत्?
(ङ) लुब्धा वृद्धा कस्य रहस्यमभिज्ञातवती?

प्रश्न.4. प्रकृति-प्रत्यय-संयोगं कुरुत (पाठात् चित्वा वा लिखत) –
(क) वि + लोक् + ल्यप् – ______
(ख) नि – क्षिप् + ल्यप् – ______
(ग) आ + गम् + ल्यप् – ______
(घ) दृश् + क्त्वा – ______
(ङ) शी + क्त्वा – ______
(च) लघु + तमप् – ______
उत्तरम्-

(क) वि + लोक् + ल्यप् – विलोक्य
(ख) नि – क्षिप् + ल्यप् – निक्षिप्य
(ग) आ + गम् + ल्यप् – आगम्य
(घ) दृश् + क्त्वा – दृष्ट्वा
(ङ) शी + क्त्वा – शयित्वा
(च) लघु + तमप् – लघुतम (लघुतमम्)

प्रश्न.5. प्रकृति-प्रत्यय-विभागं कुरुत –
(क) रोदितुम् – ______
(ख) दृष्ट्वा – ______
(ग) विलोक्य – ______
(घ) निक्षिप्य – ______
(ङ) आगत्य – ______
(च) शयित्वा – ______
(छ) लघुतमम् – ______
उत्तरम्-
(क) रोदितुम् – रुद् + तुमुन्
(ख) दृष्ट्वा – दृश् + क्त्वा
(ग) विलोक्य –वि + लोक् + ल्यप्
(घ) निक्षिप्य – नि + क्षिप् + ल्यप्
(ङ) आगत्य – आ + गम् + ल्यप्
(च) शयित्वा – शी + क्त्वा
(छ) लघुतमम् – लघु + तमप्

प्रश्न.6. अधोलिखितानि कथनानि कः/का, कं/कां च कथयति –
कथनानि – क:/का – कं/काम्
(क) पूर्व प्रातराशः क्रियताम्। – ______ – ______
(ख) सूर्यातपे तण्डुलान् खगेभ्यो रक्ष। – ______ – ______
(ग) तण्डुलान् मा भक्षय। – ______ – ______
(घ) अहं तुभ्यं तण्डुलमूल्यं दास्यामि। – ______ – ______
(ङ) भो नीचकाक! अहमागता, महां तण्डुलमूल्यं प्रयच्छ। – ______ – ______
उत्तर:

कथनानि – कः/का – कं/काम्
(क) पूर्व प्रातराशः क्रियताम्। – स्वर्णकाक: – बालिकाम्
(ख) सूर्यातपे तण्डुलान् खगेभ्यो रक्ष। – वृद्धा माता – पुत्रीम्
(ग) तण्डुलान् मा भक्षया – बालिका – स्वर्णकाकम्
(घ) अहं तुभ्यं तण्डुलमूल्यं दास्यामि। – स्वर्णकाकः – बालिकाम्
(ङ) भो नीचकाक! अहमागता, मां तण्डुलमूल्यं प्रयच्छ। – लुब्धायाः पुत्री – स्वर्णकाकम्

प्रश्न.7. उदाहरणमनुसृत्य कोष्ठकगतेषु पदेषु पञ्चमीविभक्तेः प्रयोगं कृत्वा रिक्तस्थानानि पूरयत –
यथा-मूषक: बिलाद् बहिः निर्गच्छति। (बिल)
(क) जनः ______ बहिः आगच्छति। (ग्राम)
(ख) नद्यः ______ निस्सन्ति। (पर्वत)
(ग)  ______ पत्राणि पतन्ति। (वृक्ष)
(घ) बालकः ______ बिभेति। (सिंह)
(ङ) ईश्वरः ______ त्रायते। (क्लेश)
(च) प्रभुः भक्तं ______ निवारयति। (पाप)
उत्तरम्-
(क) ग्रामात्
(ख) पर्वतात्/पर्वतेभ्यः
(ग) वृक्षात्
(घ) सिंहात्
(छ) क्लेशात्
(च) पापात्

01. भारतीवसन्तगीति: – 2 Solutions

प्रश्न 1: एकपदेन उत्तरं लिखत –
(क) कवि: कां सम्बोधयति ?
उत्तर: वाणीं/सरस्वतीम्

(ख) कवि: वाणीं कां वादयितुं प्रार्थयति ?
उत्तर: वीणाम्

(ग) कीदृशीं वीणांं निनादयितुं प्रार्थयाति ?
उत्तर: नवीनामयी

(घ) गितिंं कथं गातु कथयति ?
उत्तर: मृदुम्

(ङ) सरसा: रसाला: कदा लसन्ति ?
उत्तर: वसन्ते

प्रश्न 2: पूर्णवाक्येन उत्तरं लिखत ।
(क) कवि: वाणींं किं कथयति ?
उत्तर: कविः वाणी नवीनाम् वीणां वादयितुम् ललितनीतिलीनां गीतिं मृदुं च गातुम् कथयति।

(ख) वसन्ते किंं भवति ?
उत्तर: वसन्ते मधुरमञ्जरी-पिञ्जरीभूतमालाः सरसा: रसालाः लसन्ति। ललित-कोकिलाकाकलीनां कलापाः च विलसन्ति।

(ग) सलिलं तव वीणामाकर्ण्य कथम् उच्चलेत् ?
उत्तर: सलिलं तव वीणामाकर्ण्य सलीलं (क्रीडायुक्तम्) उच्चलेत्।

(घ) कवि: भगवतीं भारतीं कस्या: तीरे मधुमाधवीनां नतां पङिक्म् अवलोक्य वीणांं वादयितुं कथयति ?
उत्तर: कविः भगवतीं भारती कालिन्दात्मजायाः तीरे मधुमाधवीनां नतां पंक्तिम् अवलोक्य वीणां वादयितुम् कथयति।

प्रश्न 3: ‘क’ स्तंभे पदानि ‘ख’ स्तंभे तेषांं पर्यायपदानि दत्रानि। तानि चित्वा पदानां समक्षे  लिखत ।
उत्तर:


प्रश्न 4: अधोलिखित पदानि प्रयुज्य संस्कृत भाषया वाक्यरचनांं कुरुत –
(क) निनादय
(ख) मन्दमन्दम्
(ग) मारुतः
(घ) सलिलम्
(ङ) सुमनः
उत्तर: 
(क) निनादय – शारदे! मधुराम् वीणां निनादय।
(ख) मन्दमन्दम् – प्रात: मन्दमन्दम् वायुः प्रसरति।
(ग) मारुतः – शुद्धः मारुतः स्वास्थ्यलाभप्रदः भवति।
(घ) सलिलम् – स्वच्छम् सलिलम् पानीयम्।
(ङ) सुमनः- उद्याने मनोहरः सुमनः विकसति।

प्रश्न 5: प्रथमश्लोकस्य आशयं हिन्दी भाषया आङ्गल भाषया वा लिखत –
उत्तर: प्रथमश्लोकस्य आशय – हे सरस्वती! नवीन वीणा बजाओ, सुन्दर नीतियों से युक्त मधुर गीत गाओ।

प्रश्न 6: अधोलिखितपदानां विलोमपदानि लिखत –
(क) कठोरम् — ______
(ख) कटु — ______
(ग) शीघ्रम् — ______
(घ) प्राचीनम् — ______
(ङ) नीरसः — ______
उत्तर: 
(क) कठोरम् – कोमलम् ।
(ख) कटु – मधुरम् ।
(ग) शीघ्रम – शनै: शनै:।
(घ) प्राचीनम् – नवीनाम्।
(ङ) नीरस: – सरस:।

12. Improvement in Food Resources – Textbook Solutions

Page No. 141

Q1: What do we get from cereals, pulses, fruits, and vegetables?

Ans: The things we get from cereals, pulses, fruits, and vegetables are as follows: 

  • Cereals are the source of carbohydrates and are the main source of energy.
  • Pulses provide protein for growth and development.
  • Vegetables and fruits are loaded with minerals, vitamins, carbohydrates, proteins and fats for overall development.

Page No. 142

Q1: How do biotic and abiotic factors affect crop production?

Ans: Two major factors that affect the crop are:

  • Biotic factors like insects, rodents, pests, and many more spread the disease and reduce crop production.
  • Abiotic factors like humidity, temperature, moisture, wind, rain, flood and many more destroy the crop raised.

Q2: What are the desirable agronomic characteristics for crop improvement?

Ans: The essential agronomic features required for crop improvement are:

  • Profuse branching along with tallness in any fodder crop.
  • Dwarfness in any cereals.

Page No. 143

Q1: What are the macro-nutrients, and why are they called macro-nutrients?

Ans: Macro-nutrients are the fundamental elements that are used by plants in larger quantities. Macro-nutrients needed by the plants are

  • Macro-nutrients as the constituents of protoplasm.
  • Phosphorus, Nitrogen, and sulfur are present in proteins.
  • Calcium exists in the cell wall.
  • Magnesium is a significant component of chlorophyll.

Q2: How do plants get nutrients?

Ans:  Plants get carbon from the air, oxygen from the air and water, and nutrients like nitrogen from the soil.

  • Carbon: Plants take in carbon dioxide (CO₂) from the air through tiny holes in their leaves and use sunlight to make food (photosynthesis).
  • Oxygen: They absorb oxygen from the air for respiration and also get it from water through their roots.
  • Nutrients: Roots absorb essential nutrients like nitrogen, phosphorus, and potassium from the soil to help the plant grow strong and healthy.

Page No. 144

Q1: Compare the use of manure and fertilisers in maintaining soil fertility.

Ans: 

  • Manure improves soil quality with added nutrients.
  • Manure provides extra organic matter called humus to the soil, therefore increasing the water retention capacity of sandy soils and drainage in clayey soil.
  • Manures reduce soil erosion.
  • They provide food for soil-friendly bacteria, which are helpful in growing crops.

The effects of fertilisers are

  • Fertilisers make the soil too dry and powdery and raise the rate of soil erosion.
  • The organic matter decreases by decreasing the porosity of the soil; hence, the plant roots do not get enough oxygen.
  • The nature of soil changes, either basic or acidic.

Page No. 145

Q1: Which of the following conditions will give the most benefits? Why?
(a) Farmers use high-quality seeds, do not adopt irrigation or use fertilisers.
(b) Farmers use ordinary seeds, adopt irrigation, use fertilisers and use crop protection measures.
(c) Farmers use quality seeds, adopt irrigation, use fertiliser and use crop protection measures.

Ans: Option (c) will give the most benefits because the use of good quality seeds is not only sufficient until the soil is properly irrigated, enriched with fertilisers and protected from biotic factors.

Page No. 146

Q1: Why should preventive measures and biological control methods be preferred for protecting crops?

Ans: Over-exposure to chemicals leads to environmental problems; hence, biological methods are preferred for protecting crops from pathogens, insects and rodents, along with increasing production. Since chemicals are harmful to plants and also to the animals that feed on them, bio-pesticides are used as a safe way of crop protection.

Q2: What factors may be responsible for the losses of grains during storage?

Ans: Biotic and Abiotic factors are responsible for the loss of grains during storage like

  • Rodents
  • Pests
  • Insects
  • Fungi
  • Bacteria
  • Sunlight
  • Flood
  • Rain
  • Temperature
  • Moisture

Page No. 147

Q1: Which method is commonly used for improving cattle breeds and why? How is cross-breeding useful in animals?

Ans: To improve the cattle breeds, we generally use the cross-breeding method. It is a process in which a cross is made between indigenous varieties of cattle by exotic breeds to get a crossbreed that is high-yielding. During cross-breeding, the desired characters taken into consideration are that the offspring should be high-yielding, should have early maturity and should be resistant to diseases and climatic conditions.


Page No. 148

Q1: Discuss the implications of the following statement. It is interesting to note that poultry is India’s most efficient converter of low-fibre foodstuff (which is unfit for human consumption) into highly nutritious animal protein food.

Ans: Poultry farming aims to raise domestic birds for egg and chicken meat purposes. These domestic birds feed on animal feeds which mainly consist of roughages for getting good quality feathers, eggs, chicken and nutrient-rich manure. For these reasons, it is said that “poultry is India’s most efficient converter of low-fibre foodstuff into highly nutritious animal protein food.”

Q2: What management practices are common in dairy and poultry farming?

Ans: 

  • Well-designed Hygienic shelter for dairy animals and poultry birds.
  • Good quality, proper food and fodder are provided to dairy animals and poultry birds.
  • Importance for animal health by prevention and cure of diseases caused by bacteria, viruses, or fungi.
  • Sunlight-feasible and air,y ventilated shelter for animals.

Q3: What are the differences between broilers and layers and in their management?
Ans: 

Broilers

  • The poultry bird raised for meat purposes is called a broiler. Broilers feed on protein-rich, adequate-fat food. The level of vitamins A and K is kept high in poultry feeds.

Layers

  • The egg-laying poultry bird is called a layer. The housing, environmental and nutritional requirements of broilers vary from those of egg layers. Layers require proper lighting and enough space.

Page No. 150

Q1: How are fish obtained?

Ans: Fishes are obtained in two ways:

  • Capture fishing: Obtaining fish from natural resources.
  • Culture Fishery: Culturing of fish in freshwater ecosystems, like rivers, ponds and lakes, also including marine.

Q2: What is the advantage of composite fish culture?

Ans: The advantages of composite fish culture are:

  • In a single fish pond, a combination of 5 or 6 types of fish species can be cultured since they do not compete for food among themselves
  • Food resources can be completely utilised
  • Survival of the fish also increases
  • More yield

Q3: What are the desirable characters of the varieties suitable for honey production?

Ans: Desirable characters in varieties for honey production are:

  • The variety of bees should yield a large amount of honey.
  • The bees should stay for a longer period in the beehives.
  • The bees should not sting much.
  • Bees should be disease-resistant.

Honey Production

Q4: What is pasturage and how is it related to honey production?

Ans: Pasturage refers to the availability of flowers to the bees for easy accessibility for pollen collection and nectar. The kinds of flowers available will determine the taste of the honey; hence, Pasturage is the main reason for good-quality honey.

Page No. 151

Exercises

Q1: Explain any one method of crop production which ensures high yield.

Ans: Plant breeding is one of the methods adopted for high-yield plant breeding and is implemented to improve the varieties of crops by breeding plants. Plants from various places/areas are picked up with preferred traits, and then the process of hybridisation or cross-breeding is done among these diversities to get a crop/plant of anticipated characteristics.

Q2: Why are manure and fertilisers used in fields?

Ans: Manures and fertilisers are used to enrich the soil quality and improve the yield. They also help in controlling diseases. Manure and fertilisers replenish the soil by supplying nutrients to the soil. They are excellent sources of potassium, phosphorus and nitrogen, which assist in the healthy development of plants. Manures and fertilisers mainly improve the fertility of the soil.

Q3: What are the advantages of inter-cropping and crop rotation?

Ans: Inter-cropping

  • Checks pests and rodents, and hence decreases the chances of the spoiling of whole crops
  • Decreased chances of soil erosion
  • Reduced loss of crops with high-yield
  • Less water requirement

Crop rotation

  • Farmers can grow two or three crops annually
  • Pulses take nitrogen directly from the atmosphere and hence require a minimal amount of fertilisers
  • Both fruits and vegetables can be grown easily
  • Best use of land with a proper supply of nutrients

Q4: What is genetic manipulation? How is it useful in agricultural practices?

Ans: 

  • Genetic manipulation is a process in which the transfer of genes takes place from one organism to another. Here, a gene of a particular character is introduced into the chromosome cell, resulting in a transgenic plant.
  • Example: Bt Cotton is a genetically modified crop that carries bacterial genes that protect this plant from insects. These are used in plants like brinjal, cabbage, rice, cauliflower, and maize crops to get protection from insects.

Q5: How do storage grain losses occur?

Ans: Storage grain losses occur due to various abiotic and biotic factors.

Abiotic factors

  • Humidity
  • Air
  • Temperature
  • Flood
  • Wind

Biotic factors

  • Insects
  • Rodents
  • Pesticides
  • Bacteria
  • Mites
  • Birds

Q6: How do good animal husbandry practices benefit farmers?

Ans: Good practice of animal husbandry benefits farmers in the following ways:

  • Yields in good-quality cattle
  • Better quality of milk production
  • Use in agriculture for carting, irrigation and tilling

Q7: What are the benefits of cattle farming?

Ans: The benefits of cattle farming are

  • Cattle are used for agricultural purposes
  • Generation of good-quality cattle
  • Milking and meat purpose
  • The skin of cattle is used for the leather and wool industry

Q8: For increasing production, what is common in poultry, fisheries, and beekeeping?  

Ans: For increasing production, cross-breeding techniques are adopted in poultry, fisheries and bee-keeping. Along with these techniques, regular and proper maintenance methods are useful in improving production.

Q9: How do you differentiate between capture fishing, mariculture, and aquaculture?

Ans: Differences between capture fishing, mariculture, and aquaculture
Fishing

  • Fish are obtained from natural resources, like ponds, canals, rivers,
  • Locating fish is easy and can be captured by using fishing nets.

Fishing

Mariculture

  • A method of marine fish culture in the open sea.
  • Fish can be located with the help of satellites and echo sounders. These can be caught by many kinds of fishing nets using fishing boats.

Mariculture

Aquaculture

  • Production of fish from freshwater and brackish water resources.
  • It can be located easily and caught using fishing nets.

Aquaculture

11. Sound – Textbook Solutions

Page No. 129

Q1. How does the sound produced by a vibrating object in a medium reach your ear?
Ans: When the object vibrates, it sets the neighbouring particles to vibrate. These particles exert force on other particles and pass on the energy to other parts of the medium. The particles do not get transported, but only the disturbance or energy is transferred. In this way, sound reaches our ears.


Q2. Explain how sound is produced by your school bell.
Ans: When the hammer hits the gong of the bell, it starts vibrating. These vibrations set the particles of surrounding air vibrating. The disturbance travels in all directions and the sound propagates.

Q3. Why are sound waves called mechanical waves?
Ans: Sound waves are produced by oscillations of particles of the medium. So they require a material medium for their propagation. Thus they are called mechanical waves.

Q4. Suppose you and your friends are on the moon. Will you be able to hear any sound produced by your friend?
Ans: No, it is not possible to hear any sound on the moon. There is no medium such as air on the moon to carry sound waves. Sound cannot travel through a vacuum as it is a mechanical wave.

Page No. 132

Q1. Which wave property determines
(a) loudness, (b) pitch?
Ans: (a) Loudness is determined by the intensity or amplitude of sound waves.
(b) Pitch is determined by the frequency of the sound wave.

Q2. Guess which sound has a higher pitch: guitar or car horn?
Ans: Guitar, because it has a higher frequency.

Q3. What are the wavelength, frequency, time period and amplitude of a sound wave?
Ans: Wavelength: The distance between two consecutive compressions or two consecutive rarefactions is called the wavelength. It is devoted to A.
Frequency: The number of complete waves produced per second is called the frequency of the wave. 
Time Period: The time taken to complete one complete vibration is called time period. 
Amplitude: The maximum displacement of the particles of the medium from their mean positions during the propagation of a wave is called the amplitude of the wave.

Q4. How are the wavelength and frequency of a sound wave related to its speed?
Ans: Speed of sound = Frequency × Wavelength

Q5. Calculate the wavelength of a sound wave whose frequency is 220 Hz and speed is 440 m/s in a given medium.
Ans: Given that,
Frequency of sound wave = 220 Hz
Speed of sound wave = 440 m/s
Calculate wavelength.
We know that
Speed = Wavelength × Frequency
v = λ ν
440 = Wavelength × 220
Wavelength = 440/220
Wavelength = 2
Therefore, the wavelength of the sound wave = 2 metres


Q6. A person is listening to a tone of 500 Hz, sitting at a distance of 450 m from the source of the sound. What is the time interval between successive compressions from the source?
Ans: The time interval between successive compressions from the source is equal to the time period, and the time period is reciprocal to the frequency. Therefore, it can be calculated as follows:
T= 1/F
T= 1/500
T = 0.002 s

Page No. 133

Q1. Distinguish between loudness and intensity of sound.
Ans: 

Q2. In which of the three media, air, water or iron, does sound travel the fastest at a particular temperature?
Ans: Sound travels fastest in solids due to their high elasticity, so out of given media sound travels fastest in iron.

Page No. 134

Q1. An echo is returned in 3s. What is the distance of the reflecting surface from the source, given that the speed of sound is 342 ms-1?
Ans: If d is the distance of the reflecting surface from the source and t is the time interval of echo-return, then
2d = vt ⇒ d = vt/2
Here, v – 342 ms-1, t = 3 s
∴ 

Page No. 135

Q1. Why are the ceilings of concert halls curved?
Ans: The ceilings of concert halls are curved so that sound after reflection reaches all corners of the hall.

Page No. 136

Q1. What is the audible range of the average human ear?
Ans: Audible range for human ear = 20 Hz – 20 kHz

Q2. What is the range of frequencies associated with: 
(a) Infrasound
(b) Ultrasound?
Ans: (a) Infrasound: Sound waves between the frequencies 1 to 20 Hz.
(b) Ultrasound: Sound waves of frequencies above 20,000 Hz.

Page No. 138

Q1. What is sound and how is it produced?
Ans: A sound is a form of energy that produces the sensation of hearing. It is produced by oscillation/ vibration of particles of a material medium.

Q2. Describe with the help of a diagram, how compressions and rarefactions are produced in the air near a source of the sound. 
Ans: 


Q3. Why is sound wave called a longitudinal wave?
Ans: In sound waves, the vibration of the particles of the medium is along the direction of wave propagation, so sound waves in the air are longitudinal.

Q4. Which characteristic of the sound helps you to identify your friend by his voice while sitting with Miens in a dark room?
Ans: It is the quality of sound (or waveform) that helps us to identify the voice of our friend without seeing him.

Q5. Flash and thunder are produced simultaneously. But thunder is heard a few seconds after the flash is seen, why?
Ans: The speed of light is 3 x 108 m/s while that of sound in air is only 330 m/s.
We know that time = distance/speed.

Since sound travels slower than light, thunder is heard after the flash is seen.

Q6. A person has a hearing range from 20 Hz to 20 kHz. what are the typical wavelengths of sound waves in air corresponding to these two frequencies? Take the speed of sound in air as 344 ms1.
Ans: For sound waves,
Speed = Wavelength × frequency
v = λ × v
Speed of sound wave in air = 344 m/s
(a) For v = 20 Hz
λ1 = v/v1 = 344/20 = 17.2 m
(b) For v2 = 20,000 Hz
λ2 = v/v2 = 344/20,000 = 0.0172 m
Therefore, for human beings, the hearing wavelength is in the range of 0.0172 m to 17.2 m.


Q7. Two children are at opposite ends of an aluminium rod. One strikes the end of the rod with a stone. Find the ratio of times taken by the sound wave in air and in aluminium to reach the second child.
Ans: Consider the length of the aluminium rod = d
Speed of sound wave at 25° C, V Al = 6420 ms-1
Time taken to reach the other end is,
T Al = d/ (V Al) = d/6420
Speed of sound in air, V air = 346 ms-1
Time taken by sound to each other end is,
T air = d/ (V air) = d/346
Therefore, the ratio of time taken by sound in aluminium and air is,
T air / t Al = 6420 / 346 = 18.55


Q8. The frequency of a source of sound is 100 Hz. How many times does it vibrate in a minute
Ans: Frequency = (Number of oscillations) / Total time
Number of oscillations = Frequency × Total time
Given,
∵ 1 minute = 60 s
Vibrations in 1 s = frequency = 100. 
Vibrations in 60 s = 60 x 100 = 6000 times
The source vibrates 6000 times in a minute and produces a frequency of 100 Hz.

Q9. Does sound follow the same laws of reflection as light does? Explain.
Ans: Yes, sound and light follow the same laws of reflection given below :

  • The angle of incidence at the point of incidence = The angle of reflection.
  • At the point of incidence the incident sound wave, the normal and the reflected sound wave lie in the same plane.


Q10. When a sound is reflected from a distant object, an echo is produced. Let the distance between the reflecting surface and the source of sound production remains the same. Do you hear echo sound on a hotter day?
Ans: An echo is heard when the time interval between the reflected sound and the original sound is at least 0.1 seconds. As the temperature increases, the speed of sound in a medium also increases. On a hotter day, the time interval between the reflected and original sound will decrease, and an echo is audible only if the time interval between the reflected sound and the original sound is greater than 0.1 s.


Q11. Give two practical applications of reflection of sound waves.
Ans: Applications of reflection of sound waves are

  • to locate underwater hidden objects such as rocks and icebergs through SONAR.
  • to detect any undesired objects in the sky near airports and borders of the country.


Q12. A stone is dropped from the top of a tower 500 m high into a pond of water at the base of the tower. When is the splash heard at the top? Given, g = 10 ms2 and speed of sound = 340 ms1.
Ans: Height (s) of tower = 500 m
Velocity (v) of sound = 340 m s−1
Acceleration (g) due to gravity = 10 m s−1
Initial velocity (u) of the stone = 0
Time (t1) taken by the stone to fall to the tower base
As per second equation of motion:
s= ut1 + (½) g (t1)2
500 = 0 x t1 + (½) 10 (t1)2
(t1)2 = 100
t= 10 s
Time (t2) taken by sound to reach the top from the tower base = 500/340 = 1.47 s.
t = t1 + t2
t = 10 + 1.47
t = 11.47 s.
The time for the splash to be heard is 11.47 seconds from the time the stone is dropped.

Page No. 139

Q13. A sound wave travels at a speed of 339 ms1. If its wavelength is 1.5 cm, what is the frequency of the wave? Will it be audible?
Ans: Given: Velocity of sound, v = 339 ms-1
Wavelength, λ = 1.5 cm – 0.015 m
Frequency, v = 
= 22.6 kHz
This sound is not audible to human beings as its frequency is higher than the audible range.

Q14. What is reverberation? How can it be reduced?
Ans: The time from generation of sound until its loudness reduces to zero is called reverberation time. The process due to which the persistence of sound is caused is called reverberation. This is reduced in an auditorium using sound-absorbent materials and good absorbers of sound.

Q15. What is loudness of sound? What factors does it depend on?
Ans: The loudness of sound is a measure of the response of sound to our ears. The loudness of sound is not simply the energy reaching the human ear, but it also tells about the sensitivity of the human ear detecting this energy. The loudness of sound is measured in decibels (dB). As energy reaching the ear depends on the square of the amplitude, the loudness of sound depends on two factors:
(i) Amplitude of sound waves and (ii) Sensitivity of ear.


Q16. How is ultrasound used for cleaning?
Ans: Ultrasound is used to clean the hard-to-reach places such as spiral tubes, electronic components etc. The object to be cleaned is placed in the cleaning solution and ultrasonic waves are sent into it. The high frequency of ultrasound detaches the dust, grease and dirt from the object and it gets thoroughly cleaned.

Q17. Explain how defects in a metal block can be detected using ultrasound. 
Ans: Ultrasonic waves are allowed to pass through the metal. If the block is flawless, it will pass through it. If there is a crack or deformity, the wave gets reflected. The time taken by the wave to return is measured and helps to locate the flaw. If the wave is not reflected, it means the metal has no deformity.